Ako sa astronómia postupne vyvíjala, vyvíjali sa aj prístroje slúžiace na pozorovanie oblohy. V počiatkoch astronómie sa na pozorovanie oblohy používalo iba oko. Aj keď je to nástroj pomerne nedokonalý už v dávnych dobách sa pomocou obyčajného oka podarilo uskutočniť množstvo zaujímavých objavov. Postupom času sa k oku pridávali megalitické stavby ako Stonehange, či rondery. Neskôr vznikol gnómon, triquetrum, sextant. Všetko pre nás veľmi primitívne prístroje. Neskôr k ním pribudol astroláb. Až v roku 1608 bol objavený ďalekohľad. Roku 1610 bol tento optický prístroj použitý na pozorovanie oblohy (G.Galileo). Prvé ďalekohľady boli veľmi nedokonalé. Postupom času sa ale vyvíjali a vznikali čoraz dokonalejšie prístroje. Tak sa na scéne objavili ďalekohľady typu Kepler, Newton, Coude, Maksutov, Cassagrein a ďalšie. Spojením ďalekohľadov s tradičnými astronomickými prístrojmi vznikali sextanty, pasážniky, teodolity či diazenitáli. Objav žiarenia iných vlnových dĺžok ako je viditeľné svetlo umožnil vývoj prístrojovej techniky aj do týchto oblastí. A tak vznikli rádioteleskopy, IR, UV, RTG či gamma ďalekohľady. Spojením ďalekohľadu s prístrojmi na meranie kvality a kvantity svetla vznikli spektrometre, fotometre, kamery, CCD prvky a mnohé ďalšie veľmi užitočné prístroje a zariadenia. Rozvoj prístrojov sa ale nezastavil ani v tomto bode. Po tom, čo človek dobyl kozmický priestor došlo k ďalšiemu rozvoju astronomických prístrojov. Začali vznikať ďalekohľady, spektrometre a rôzne detektory schopné prijímať žiarenie mimo hraníc zemskej atmosféry a v oblastiach o ktorých sme na Zemi iba snívali. Navyše došlo aj k automatizácii a tak sa množstvo prístrojov ocitlo aj na palubách kozmických sond.
